V dnešnom vydaní denníka SME vyšiel článok s titulkom "Čarnogurský bráni Tisa kultúrou, kritizuje niektoré jeho kroky". Je mi ľúto, že napriek mojej snahe otvorene a jasne hovoriť o tejto téme došlo k tak nekorektnej dezinterpretácii mojich odpovedí. Jozefa Tisa som nikdy neobhajoval, ani nebránil. Naopak, vždy som bol voči nemu kritický. Na tomto mieste uvádzam pôvodné znenie otázok a odpovedí pre SME, aby si čitatelia mohli urobiť názor sami.
1. Hodnotíte vojnovú Slovenskú republiku ako skôr negatívne alebo pozitívne obdobie našich dejín? Nezatienia práve tie negatíva ako deportácie židovského obyvateľstva z Vášho pohľadu aj spomínané pozitíva?
Vznik samostatnej republiky bol najmenej zlým riešením spomedzi samých zlých riešení, ktoré malo Slovensko v marci 1939 k dispozícii. Upozorňujem, že zločiny a mnohé iné nespravodlivosti z toho obdobia – napríklad protižidovské zákony a deportácie Židov – som kritizoval už za komunizmu.
2. Nie je spomenutie iba jediného aspektu - pozitívneho nedostatočne výpovedné?
Ak máte na mysli môj rozhovor pre Extraplus, tam som povedal, že postup proti Židom bol zločinný. Môj rozhovor s redaktormi trval dlhšie a bol obsažnejší, tlačenú verziu skrátila redakcia. Jeho celé znenie nájdete tu: http://www.extraplus.sk/2458/nikdy-som-neuhol
3. Ako vnímate to, že niektorí prezidentskí kandidáti vnímajú Vaše vyjadrenia pre týždenník Extra Plus ako sporné a problematické?
Nepoznám ich postoj, ale veľmi rád o ňom budem verejne diskutovať.
4. Pre ExtraPlus ste sa vyjadrili, že neprijímate nálepku klérofašistický. Nebol však ten štát z Vášho pohľadu skutočne fašistickým, keďže bol satelitom hitlerovského Nemecka? Vnímate vojnovú Slovenskú republiku ako totalitnú?
V rozhovore som jasne povedal, že postup vojnovej Slovenskej republiky voči Židom bol zločinný. Pokiaľ ide o pojem „klérofašistický“, vznikol a účelovo sa používal za komunizmu. Tým je povedané všetko.
5. Dá sa kritika tohto obdobia vnímať nie ako kritika celku, celého štátu, ale zúžiť iba na kritiku jednotlivých jeho predstaviteľov?
Voči vojnovému Slovenskému štátu mám celkovo kritický postoj a k jeho jednotlivým predstaviteľom zvlášť. Upozorňujem, že svoj kritický postoj vyjadrujem vo verejne publikovaných textoch už desaťročia. V roku 1987 som bol spolu s Františkom Mikloškom, Milan Rúfusom, Jozefom Jablonickým, či biskupom Korcom medzi 24 signatármi prehlásenia k deportáciám židovských občanov zo Slovenska, kde stálo aj toto: „Za mŕtvymi môžeme už len smútiť, alebo veriaci spomedzi nás sa za nich s hlbokou ľútosťou modliť. Ich živých príbuzných a ostaných príslušníkov národa po celom svete by sme však chceli odprosiť v mene nášho svedomia, v mene ľudskosti a kresťanskí signatári i v mene náboženskej viery, ktorú sa usilujeme prežívať a ktorej korene cez Starý zákon sú nám spoločné s národom Izraela.“ Myslím, že každému otvorene zmýšľajúcemu človeku musí byť môj postoj zrejmý.
6. Ktoré kroky predstaviteľov a ktorých predstaviteľov vojnovej Slovenskej republiky kritizujete? Čo mohli urobiť iným spôsobom, kde urobili najväčšie chyby a čo urobili dobré?
Vymenujem niektoré kroky Slovenského štátu, ktoré osobitne kritizujem. Udalosti som zoradil chronologicky: vyháňanie Čechov zo Slovenska v marci 1939, pripojenie sa k Nemecku vo vojne proti ZSSR, protižidovské zákony a opatrenia až po deportácie (doktorát práv v r. 1971 som získal za rigoróznu prácu na tému Rasové zákonodarstvo Slovenského štátu), neschopnosť pozitívne reagovať na listy z Vatikánu kritizujúce protižidovské opatrenia, neschopnosť odpútať sa od Nemecka ani ku koncu vojny.