Pán šéfredaktor SME, stavte sa so mnou!

Autor: Ján Čarnogurský | 16.8.2013 o 12:46 | (upravené 16.8.2013 o 12:55) Karma článku: 14,87 | Prečítané:  8435x

Vážený pán Kostolný, mám pre Vás návrh - stávku. O fľašu vína. Už som sa raz stavil, o fľašu koňaku. S Vladimírom Mečiarom. Mečiar mi dodnes koňak neposlal, hoci som ju vyhral. A som presvedčený, že vyhrám aj teraz. Ak nie, dávam Vám svoje slovo, že podmienky na rozdiel od Mečiara dodržím.

Denník SME uverejnil 9. augusta 2013 článok „Čarnogurský bráni Tisa kultúrou“. Ten sa odvoláva na môj rozhovor pre časopis Extraplus, vytýka mi dištancovanie sa od pojmu „klérofašizmus“ v súvislosti so Slovenským štátom 1939 – 1945 a vyzdvihovanie kultúrneho rozvoja Slovenska v tom období. V rozhovore pre Extraplus som výslovne označil  protižidovské opatrenia Slovenského štátu za zločinné a kritizoval som vládu Slovenského štátu, aj prezidenta Jozefa Tisa.

V odpovediach na otázky redaktorky SME som ešte špecifikoval môj kritický postoj voči Slovenskému štátu. Prezidenta Tisa som (opäť) v rozhovore výslovne kritizoval, no článok vo Vašich novinách deklaroval, že som „bránil Tisa kultúrou“. Spolu so selektívnym informovaním o mojom rozhovore v časopise Extraplus to nazývam klamaním čitateľov.

O čo sa opieram?

Adjektívum „klérofašistický“ nepoužívam, pretože ho nepoužíva historická veda. Pán šéfredaktor, ako je mojim dobrým zvykom, ponúkam Vám stávku. Ak nájdete v serióznych historických časopisoch za ostatných 10 rokov aspoň jedno označenie Slovenského štátu za klérofašistický, pošlem Vám fľašu vína. Ak také označenie nenájdete a pošlete fľašu vína Vy mne, budem to považovať za závan serióznosti v publicistike denníka SME.

Predsa len si dovolím detailnejšie objasniť, z čoho som v mojich vyjadreniach vychádzal.

V zmienke o kultúre za Slovenského štátu som sa odvolal na knihu Jána Roznera Noc po fronte. Ján Rozner bol manželom literátky Zory Jesenskej. Po vypuknutí Povstania v roku 1944 ho z rasových dôvodov uväznili v tábore v Seredi. Po skončení vojny bol redaktorom Pravdy, po smrti manželky a prenasledovaní počas normalizácie emigroval do Nemecka, kde v roku 2006 zomrel. Tam napísal svoje spomienky na život v Bratislave a na Slovenský štát, ktoré v roku 2010 vyšli vo vydavateľstve Alberta Marenčina. Kniha sa stala v roku 2010 Knihou roka. Ján Rozner, prenasledovaný oboma režimami, naozaj nemal dôvod chváliť Slovenský štát. Prečítajte si, čo napísal v Knihe roka 2010 o Slovenskom štáte : „Či som mal možnosť zažiť odvtedy, od konca Slovenského štátu, toľko veľkodušných vládcov, aspoň v oblasti kultúry a špeciálne literatúry, aby som si mohol dovoliť iróniu ? Či by môj život v posledných rokoch nebol úplne iný za vládcov aspoň len trochu takých, akí boli vtedy, za Slovenského štátu, čo len v tej oblasti literatúry?“ (str. 216). Ja by som sa niečo také povedať alebo napísať o Slovenskom štáte nikdy neodvážil.

Spôsob publicistiky denníka SME však znemožňuje racionálnu diskusiu o slovenských dejinách, najmä o Slovenskom štáte. Od zániku Slovenského štátu bude čoskoro už 70 rokov, no slovenské médiá sa každoročne okolo 14. marca, výročia jeho vzniku, k tejto téme opätovne vracajú.

Prečo je na Slovensku taký záujem o Slovenský štát? Lebo s ním nie sme vyrovnaní.

Len slobodná, neznásilnená diskusia môže odhaliť, že Slovenský štát bol falošnou geopolitickou voľbou pre Slovensko. Možno v marci 1939 nebolo iného východiska, ale v roku 1944 už východisko existovalo. Bolo treba sa od Nemecka odpútať a Slovenský štát to neurobil. Aj za to, okrem iného, si zaslúži odsúdenie. Ale k takémuto odsúdeniu na základe serióznych argumentov môžeme dôjsť len po racionálnej diskusii.

P.S: Ak by ste potrebovali tip na fľašu pre mňa: mám rád červené víno z oblasti Rioja.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

SVET

Pre deti vo svete bol rok 2016 zlý, jeden z najhorších

Na celom svete je ohrozených takmer pol miliardy detí.


Už ste čítali?