21. august

Autor: Ján Čarnogurský | 21.8.2013 o 15:00 | Karma článku: 9,36 | Prečítané:  2294x

Opäť tu máme výročie okupácie bývalého Československa armádami Varšavskej zmluvy. Začala sa 20. augusta 1968, ale všetkým žijúcim generáciám onej udalosti stačí označenie 21. august. Vieme, o čo ide.

My, ktorí sme to zažili, máme na 21. august 1968 aj osobné spomienky. Mňa zastihol na vojenskom cvičení na Šumave v rámci vojenskej prípravy Karlovej univerzity v Prahe. Nad kasárňami začal krúžiť vrtuľník, obkolesili nás tanky a transportéry, ale dnu do kasární nevtiahli. Ak by vtiahli do kasární, skončilo by to pre nás veľmi zle. Boli sme tam stovky študentov iba s cvičnými zbraňami. Okolo obeda nás naši dôstojníci rozpustili domov. Nepravidelnou verejnou dopravou sme sa dostali najskôr do Prahy a ja neskôr do Bratislavy. V Prahe už boli vyznačené na uliciach miesta, kde okupačné vojská zastrelili ľudí. V Bratislave na stĺpoch Komenského univerzity boli vyškrabané mená obetí, ktoré tam zabili. Potom nasledovala normalizácia, 20 rokov neslobody, Sviečková demonštrácia, november 1989 a vyše 20 rokov slobody. Zostáva a zostane úcta pred padlými. Zostáva a zostane úcta pred zomknutosťou ľudí zoči – voči tankom. Ľudia sa vtedy ukázali lepšími politikmi ako vtedajšie komunistické vedenie.

Politika, ktorú potlačili tanky Varšavskej zmluvy, umožňovala snívať o slobode. To bola jej najväčšia prednosť. Nič iné z tzv. Pražského jara nezostalo. Bývalé Československo opustilo 100 000 ľudí, z toho zo Slovenska 30 000 a z nich sa iba málo vrátilo do vlasti. Zahraničie nás v roku 1968 vôbec účinne nepodporilo. Jediným smutným zadosťučinením zostáva, že všetky režimy, ktoré sa zúčastnili na úvodnej okupácii neskôr padli. V dnešnom Rusku je komunistická strana v opozícii proti Putinovi. Zostáva ešte poučenie. Musíme byť vnútorne jednotní, aby sme boli silní a čo najviac sme sa dokázali brániť. Medzinárodne musíme byť realistickí, aby sme sa v žiadnych zákrutách dejín neocitli sami.

Začiatkom augusta 1989 sme vtedajší disidenti vyzvali na kladenie vencov na miestach, kde zastrelili našich ľudí. Nasledovalo zatknutie Bratislavskej pätky a táto výzva bola jedným z bodov obvinení proti nám. Ale dopadlo to dobre, režim padol a dostali sme amnestiu.

Politika v roku 1968 umožňovala snívať o slobode. Snov akosi ubúda. Skúsme využiť spomienku na 21. august 1968 ako inšpiráciu na prinavrátenie zomknutosti ľudí a snov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

SVET

Pre deti vo svete bol rok 2016 zlý, jeden z najhorších

Na celom svete je ohrozených takmer pol miliardy detí.


Už ste čítali?