Na tému justície

Autor: Ján Čarnogurský | 12.2.2014 o 14:32 | (upravené 12.2.2014 o 14:40) Karma článku: 9,96 | Prečítané:  1368x

Stav  justície  na  Slovensku  je  trvalou  témou  rozhovorov  a  kritiky  od  Nežnej  revolúcie. Pracujem  v  justičnom  povolaní,  advokácii,  už  spolu  20  rokov.  Bol  som  ministrom spravodlivosti, predsedom vlády a vo  všetkých týchto postaveniach  som mal  s justíciou do činenia. Hrozí mi, že sa budem v justícii považovať za rutinéra, čo v žiadnom prípade nie je chvála a už vôbec nie samochvála.

Slovenská spoločnosť prešla od novembra 1989 radikálnymi zmenami. Niektoré politické zoskupenia ich  urýchľovali, iné spomaľovali. Justícia  je všade na svete konzervatívnou zložkou štátneho aparátu. A je to tak dobre. Prijímanie nových spoločenských a právnych pravidiel trvá v justícii jednoducho dlhšie. Ešte dlhšie trvá organické prijímanie nových pravidiel. Po kolektivistickom  komunistickom práve odrazu prišlo právo, pre ktoré boli individuálne ľudské práva takmer nedotknuteľné a súkromné vlastníctvo posvätné.

Slovenská  justícia  dodnes  nevie  s  určitosťou nájsť, kde medzi tým sa nachádza spoločné blaho, v anglosaskom práve nazývané common good. Hovorme viac, a nielen v  justícii, o spoločnom blahu a  menej o posvätnom súkromnom vlastníctve, či o nedotknuteľných individuálnych právach.

Po  rokoch  Mečiarovych  vlád,  v  ktorých  dominoval  únos  prezidentovho  syna,  číselník oproti  prezidentskému  palácu  odpočítavajúci  dni  prezidentovi  Michalovi  Kováčovi, výmena vyšetrovateľov oznámená vopred na mítingu HZDS na Pasienkoch atď., verejná mienka videla nápravu v čo najväčšom osamostatnení súdnej moci od všetkých ostatných mocí. V takej atmosfére bol prijatý zákon o Súdnej rade, a podľa sily či slabosti ministrov spravodlivosti Súdna rada nadobúdala čoraz väčšie právomoci v súdnictve.

Dnes  prakticky  riadi  súdy a na čele má predsedu Najvyššieho súdu. Nespokojnosť občanov so stavom súdnictva však pokračuje. Tentoraz sú zdrojom nespokojnosti práve rozhodnutia  Súdnej rady  a od nej  odvodených  súdov. Ukazuje  sa,  že  justícia je príliš zodpovedný rezort, než aby mohol byť ponechaný samotným sudcom. Spoločenské kyvadlo sa začne  pohybovať naspäť od úplnej samostatnosti súdov ku ich väčšej prepletenosti  s  inými súdnymi mocami, napr. s vládou, ministrom spravodlivosti, alebo parlamentom. Iba výmena predsedníčky Ústavného súdu by žiadnu kvalitatívnu zmenu v justícii neznamenala.

Stav  justície  sa  nezlepší, ak budeme udržiavať sebaklam, že všetku kritiku oprávňuje prežívanie komunistických pozostatkov v súdnictve. Politicky dosadení súdni funkcionári už  justíciu  opustili a mladí  sudcovia  sa  ešte dlho budú  musieť učiť, aby sa vyrovnali starším dobrým sudcom, ktorí súdili aj pred novembrom 1989.

Eurobarometer prezrádza, že vo všetkých postkomunistických štátoch je nízka dôvera k súdom  rádovo  nižšia  než  v pôvodných krajinách  EÚ. Slovensko patrí do tejto skupiny štátov a či je raz o 2 – 3 % horšie než niektorý iný postkomunistický štát alebo lepšie, veľký rozdiel nerobí.

Na zlepšení stavu justície musia pracovať aj samotní sudcovia. Dôveryhodnosti justície neprospieva, keď súdy priznávajú sudcom rádovo vyššiu náhradu nemajetkovej ujmy alebo usvedčeným sudcom udeľujú rádovo  miernejšie tresty než nesudcom. Diskusia o stave našej justície ešte potrvá.

Zatiaľ sa proti zlým rozsudkom jednoducho odvolávajme.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

SVET

Pre deti vo svete bol rok 2016 zlý, jeden z najhorších

Na celom svete je ohrozených takmer pol miliardy detí.


Už ste čítali?