Už som sa vyjadril, že Ukrajina by si mala svoje problémy vyriešiť sama. V situácii, keď krymský parlament vyhlásil referendum o zvrchovanosti Krymu a ruské vojská sa rozmiestnili na Kryme, nie je konštruktívnym prístupom zo zahraničia, najmä zo Slovenska, predbiehať sa v jednostranných radikálnych vyhláseniach. Možno pripomenúť, že vyhlásenie krymského parlamentu o referende sa rovná vyhláseniu zvrchovanosti Krymskej autonómnej oblasti. Podobné vyhlásenie prijal slovenský parlament v júli 1992. Tiež ale nemožno zabudnúť na chybné kroky ukrajinskej vlády a parlamentu, keďže nedodržali dohodu medzi ukrajinskými konfliktnými stranami, ktorú sprostredkovali ministri zahraničných vecí Poľska, Nemecka a Francúzska. Východiskom ku riešeniu vzniknutej situácie by mal byť návrat ku plneniu tejto dohody.
Slovensko je členom EÚ a NATO, ale má aj dobré vzťahy s Ukrajinou aj s Ruskom. Svoju pozíciu by malo využiť na poskytovanie tzv. dobrých služieb pre všetky strany zúčastnené na konflikte a to tak, aby sa diplomaciou predišlo vojne a zabíjaniu, aby sa predišlo porušovaniu ľudských práv, hroteniu konfliktu, ktorý by mohol prerásť do otvorenej vojny. Ak som povedal, že by mala EÚ stíhať demonštrantov, ktorí na Majdane zaútočili na ozbrojené zložky zápalnými fľašami, mal som na zreteli práve toto. V roku 1989 sa ulicami československých miest nieslo heslo "máme holé ruky" a znamenalo, že ľudia si neželajú násilie. A to by malo platiť aj na Ukrajine. O to ľahšie by sa potom dalo argumentovať, aby Rusko stiahlo svoje ozbrojené sily.