Otvorený list pro-liferom

Autor: Ján Čarnogurský | 8.3.2014 o 19:07 | (upravené 8.3.2014 o 19:16) Karma článku: 15,02 | Prečítané:  4059x

Dovoľte mi úvodom, aby som vás všetkých čo najsrdečnejšie pozdravil. Obraciam sa na vás ako prezidentský kandidát v nastávajúcich prezidentských voľbách. Obraciam sa na vás s naliehavou žiadosťou o vašu podporu. Konám tak preto, lebo zápasu o ochranu života a rodiny som venoval počas uplynulých tridsiatich rokov veľkú časť svojho snaženia. Nebýva mojím zvykom  vypočítavať všetko, čo som v tejto oblasti urobil. Tentoraz však urobím výnimku, lebo situácia v zápase za kultúru života je dramatická a prezidentské voľby sú okrem iného i významným medzníkom v tomto zápase.

Keď som bol v rokoch 1991-1992 predsedom vlády Slovenskej republiky, moja vláda urobila to, čo neurobila žiadna slovenská vláda ani predtým a ani potom. Minister zdravotníctva Alojz Rakús z KDH, ktoré som založil, pripravil zákon o ochrane života a moja vláda ho schválila a predložila na rokovanie slovenského parlamentu. I keď parlament návrh mojej vlády neschválil, dali sme ním najavo, že v zápase za ochranu života máme jasný názor, od ktorého nemienime ustúpiť. Ako predseda vlády som tak konal napriek tomu, že sme pre náš postoj museli čeliť pred voľbami v roku 1992 bezpočetným útokom.

Milí priatelia,

Nielen nedávne správy ako „Estrella" či „Lunáček", ale mnohé iné správy Európskeho parlamentu za dlhé roky ukazovali, že zápas za život a rodinu má globálny, medzinárodný rozmer. Na jednej strane bol pre Slovensko vstup do EÚ nevyhnutnosťou, aby naša krajina neostala medzinárodne izolovaná, na strane druhej aj z EÚ na Slovensko prenikala a preniká kultúra nepriateľská voči našim najlepším kultúrnym a etickým tradíciám. Preto som sa už pred takmer dvadsiatimi rokmi snažil o to, aby slovenské i európske kresťanské politické zoskupenia boli na to pripravené. V roku 1995 som začal medzi európskymi kresťanskými stranami presadzovať princíp, že členské krajiny EÚ majú byť  zvrchované v kultúrno-etických otázkach ako ochrana života a rodiny, a že EÚ im do týchto vecí nemá zasahovať. Tento princíp schválila Národná rada Slovenskej republiky 30. januára 2002 v podobe „Deklarácie NR SR o zvrchovanosti členských štátov EÚ v kultúrno-etických otázkach". Podobnú deklaráciu, inšpirovanú našou slovenskou, schválil o rok i poľský Sejm. Deklarácia umožnila v roku 2004 slovenským ministrom spravodlivosti a vnútra zablokovať v Rade ministrov EÚ návrh na vzájomné uznávanie registrovaných partnerstiev párov rovnakého pohlavia štátmi EÚ. V tejto súvislosti pripomínam, že ako prezident by som sa postavil proti snahám o presadenie zákona o registrovanom partnerstve a nepodpísal by som ho. Tento môj postoj je známy, dlhodobý a nemenný.

Milí priatelia,

viem i to, aký veľký boj sa v dnešnom svete vedie o výhradu vo svedomí. Je to boj o to, aby ľudia, ctiaci si život a rodinu, neboli nútení vo svojom povolaní ísť proti týmto hodnotám pod hrozbou straty živobytia. Sám som bol súčasťou tohto zápasu. V roku 1986 som bol právnym zástupcom utajenej rehoľníčky Jozefíny Kuklišovej, ktorá ako zdravotná sestra odmietla vykonať úkony spojené s vykonaním umelého potratu. Po mojom odchode z aktívnej politiky som v rokoch 2004-2005 ako advokát zastupoval MUDr. Petra Lukča, ktorý ako lekár odmietol príkaz nadriadeného podať pacientke liek, ktorý by u nej vyvolal potrat.

Vážení priatelia,

prezident republiky zastupuje krajinu na medzinárodnej scéne. I vy dobre viete, že najväčší zápas o život a rodinu sa vedie v globalizovanom svete na úrovni nadnárodných organizácií. Tohto roku uplynie dvadsať rokov od konania Konferencie OSN o populácii a rozvoji v Káhire. Ako predseda KDH som dbal na to, aby delegácia Slovenskej republiky, na zloženie ktorej malo KDH vďaka účasti vo vtedajšej vláde zásadný vplyv, čelila všetkým snahám o presadenie „práva na potrat" do medzinárodných dokumentov. Náš postoj vyvolal prejavy uznania zo strany Svätej stolice. A opäť som nehľadel na to, že náš postoj môže poškodiť KDH v parlamentných voľbách 1994, ktoré sa konali niekoľko týždňov po káhirskej konferencii.

Milí priatelia,

Všetko toto som robil rád, pretože šlo o správnu vec zásadného významu. Ani sa nesťažujem, že som bol preto desiatky rokov terčom najrôznejších intenzívnych útokov, o ktorých vám ani nemusím zoširoka rozprávať. Píšem o tomto všetkom preto, aby som vás uistil, že tak ako som v minulosti bránil naše spoločné hodnoty, tak by som postupoval aj ako prezident republiky. Chcem sa vám teraz i  poďakovať za všetku vašu prácu, ktorú ste počas mnohých rokov na poli ochrany života a rodiny vykonali. Za všetko, čo sme robili spolu.

Ak majú byť naše snahy v budúcnosti korunované úspechom, potom musíme byť vzájomne solidárni. Teraz je ten čas na prejavenie solidarity.

V tejto chvíli vás prosím o vašu podporu pre moju kandidatúru na funkciu prezidenta Slovenskej republiky.

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

SVET

Pre deti vo svete bol rok 2016 zlý, jeden z najhorších

Na celom svete je ohrozených takmer pol miliardy detí.


Už ste čítali?