Pohrebu sa zúčastnil aj Lech Walesa, ktorého Vojtech Jaruzelski po vyhlásení vojnového stavu v Poľsku v roku 1981 uvrhol do izolácie. Súčasný poľský prezident Bronislaw Komorowski predniesol prejav, v ktorom vyzdvihol zásluhy Jaruzelského o Poľsko. Pripomeniem, že Vojtech Jaruzelski sa zúčastnil plánovania intervencie armád Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 a v roku 1981 vyhlásil v Poľsku vojnový stav. Ale v roku 1989 sa dohodol s opozíciou na čiastočne slobodných voľbách, ktoré viedli ku pokojnému prechodu moci od komunistov ku demokratom. Vyhlásenie vojnového stavu odôvodňoval tým, že ak by k nemu nedošlo, Sovietsky zväz by pravdepodobne obsadil Poľsko ako to urobil v roku 1968 v Československu. Poľská tlač aj poľská verejná mienka v súvislosti s pohrebom Jaruzelského pokojne uvádzala klady aj nedostatky Jaruzelského vlády a vyhlásenie vojnového stavu v roku 1981 pripustila ako racionálne východisko v danej situácii.
Pozrime sa aj ku druhým susedom, do Maďarska. V roku 1993 Maďari previezli pozostatky medzivojnovej a vojnovej hlavy štátu admirála Hortyho z Portugalska do Maďarska a v Maďarsku ho slávnostne pochovali. Polemika okolo Hortyho pohrebu v Maďarsku bola silnejšia ako polemika okolo Jaruzelského pohrebu, ale aj poprední maďarskí politici sa zúčastnili pohrebu a nikto im to v Maďarsku nepripomína. Pripomeniem ešte ďalšieho maďarského politika – Imre Nagya. V roku 1956 bol predsedom vlády, ktorá sa postavila Sovietom na odpor. V Maďarsku ho neskôr popravili a pochovali na anonymnom mieste v Budapešti. Po páde komunizmu s veľkou slávou vykopali pozostatky Imre Nagya a slávnostne pochovali. Treba pripomenúť, že Imre Nagy sa v občianskej vojne v Rusku po I. svetovej vojne pridal ku boľševikom a patril ku ozbrojencom, ktorí strážili cársku rodinu v internácii. S najväčšou pravdepodobnosťou sa zúčastnil aj popravy cárskej rodiny – cára, jeho manželky a piatich detí, lekára a služobníctva v júli 1918 v Jekaterinburgu.
Aký to rozdiel voči Slovensku ! Keď sme sa v 1991 zúčastnili s Františkom Mikloškom pohrebu bývalého prezidenta Československa Gustáva Husáka, celá liberálna tlač sa do nás pustila a pripomína nám to doteraz. Pichnem do osieho hniezda : akákoľvek racionálna diskusia alebo uvažovanie o prezidentovi vojnového slovenského štátu Jozefovi Tisovi nie je u nás dovolená. Keď som v lete minulého roku zacitoval zo slovenských autorov vcelku uznanlivé spomienky na situáciu kultúry za Slovenského štátu, SME a niektoré ďalšie noviny viedli proti mne najmenej mesiac útočnú kampaň. Ale keď bolo v marci tohto roku polookrúhle výročie vzniku Slovenského štátu, tie isté noviny uverejňovali siahodlhé materiály o Slovenskom štáte, pretože tušili záujem čitateľov o tému. Iracionálna publicistika zrejme neprináša plody a neumožňuje ani spoločensky účinné odsúdenie viny aj prezidenta Tisa na tragédii židovských občanov Slovenska.
Samostatné Slovensko sa presadilo ako celkom úspešný členský štát EÚ. Keď nás kedysi nazývali karpatským tigrom alebo keď sme dosiahli svetové úspechy v hokeji, vo futbale či na olympiáde, človek by rád upadol do vychvaľovania Slovenska. Pohreb Vojtecha Jaruzelského vo Varšave nám však pripomína, že vyššia úroveň uvažovania a rozhodovania o našich národných otázkach nám ešte chýba.
Ján Čarnogurský
