Scenáre pre Ukrajinu.

Autor: Ján Čarnogurský | 11.11.2014 o 16:08 | Karma článku: 9,79 | Prečítané:  3084x

Jedna panelová diskusia na Valdajskom klube v Soči sa venovala ďalšiemu vývoju na Ukrajine. Účastníci diskusie mali k dispozícii materiál pripravený za účasti Rusov, Ukrajincov, Európanov a Američanov. Skupina, ktorá pripravovala materiál, sa stretávala mimo Ruska a mimo Ukrajiny – v Nemecku a vo Švajčiarsku.

Ale začať možno Bismarkovým citátom o Rusku a Ukrajine z konca 19. storočia : „Moc Ruska možno podlomiť iba oddelením Ukrajiny... je treba ju nielen odtrhnúť, ale aj postaviť proti Rusku, poštvať proti sebe Rusov a Ukrajincov a pozorovať, ako brat bude zabíjať brata.“ V trochu pozmenenej podobe to formuloval Zbigniew Brzezinski v 90 – tych rokoch, keď napísal, že Rusko bez Ukrajiny nemôže byť globálnou veľmocou, ale iba lokálnou. Na druhej strane Ukrajina je vnútorne rozdelená na východnú a západnú a spoločenstvá oboch týchto častí majú málo spoločné. Ukrajinské hospodárstvo sa po stáročia vyvíjalo ako súčasť či partner ruského hospodárstva, oddelene od európskeho hospodárstva a samostatne Ukrajina ekonomicky v súčasnosti takmer nemôže existovať. Vytvorenie jednotného ukrajinského hospodárstva by si vyžadovalo viac rokov ak nie desaťročí obrovských investícií a uskromňovania sa obyvateľstva. Samotné územie Ukrajiny zväčšovali boľševickí vládcovia Moskvy najmä preto, aby si získavali pre seba Ukrajincov. Stmeliť obyvateľstvo pridávaných častí však ani veľmi nemali v pláne. V cárskom Rusku existovalo okrem Maloruska s centrom v Kyjeve ešte Novorusko – išlo o územie dnešnej Ukrajiny od ruských hraníc po líniu približne Charkov – Odesa. A ako samostatná jednotka Krym. V Galícii okolo Ľvova sa miešalo poľské a ukrajinské obyvateľstvo. Ľvov bol prevažne poľský. Východ Ukrajiny, Novorusko, je až dodnes viac priemyselné, vytvára ďaleko vyšší HDP než západ Ukrajiny a doteraz prostredníctvom štátneho rozpočtu Ukrajiny financovalo aj západ Ukrajiny. Z týchto všetkých komponentov, od geopolitických až po rečové a kultúrne, vychádzajú tri možné scenáre pre ďalší vývoj ukrajinskej krízy :

Scenár 1. : Ústredná vláda v Kyjeve bude pokračovať vo vojenskej operácii proti vzbúreneckým provinciám a keby sa jej aj podarilo vojensky ovládnuť územie až po ruské hranice, nevyrieši to problémy Ukrajiny. Kyjev by musel udržiavať na východe okupačný režim a kríza by pokračovala dokonca až vo forme drobnej partizánskej vojny. Východ ako ekonomicky stabilizátor celého štátu by prestal existovať.

Scenár 2. : Federalizácia alebo Daytonská dohoda pre Ukrajinu. Ukrajina so svojimi vnútornými protikladmi sa dosť podobá na bývalú juhoslovanskú republiku Bosnu a Hercegovinu. Krízu v tejto republike vyriešila Daytonská dohoda z roku .....Bosna a Hercegovina je medzinárodnoprávne jeden štát, ale vo vnútri sú to fakticky dva štáty – Srbská republika a federácia Bosny a Hercegoviny. Tento scenár by mohol zastaviť boje na Ukrajine, ale taktiež by zastavil „peňazovod“ z východu na západ Ukrajiny. Každú z týchto alternatív navrhoval v minulosti niektorý významný ukrajinský politik. Problémom je, že súčasná kyjevská vláda nazýva dokonca aj podporovateľov federalizácie Ukrajiny separatistami.

Scenár 3. : Rozpad Ukrajiny. Ak sa dlhšie nepodarí vyriešiť ukrajinskú krízu, Ukrajina sa rozpadne približne na bývalé Novorusko a Malorusko po línii Charkov – Odesa. Krym už od Ukrajiny odpadol. Naznačujú to dokonca aj výsledky posledných parlamentných volieb na Ukrajine. Po rovnakej línii dosiahla dobré výsledky Opozičná strana, čo je premenovaná Strana regiónov bývalého prezidenta Janukovyča. Vyhrala alebo dosiahla dobré výsledky na územiach ovládaných ukrajinskou armádou, pretože na odtrhnutých územiach Luganska a Donecka sa voľby nekonali.

Z vystupovania hlavných kyjevských politikov je zrejmé, že  by im prehĺbenie konfliktu s Ruskom celkom vyhovovalo. Na druhej strane Rusko a najmä prezident Putin stoja pred dilemou ako pomáhať ruskojazyčným vzbúrencom na východe Ukrajiny a zároveň nenechať sa vtiahnuť od ukrajinskej občianskej vojny. Zatiaľ to Rusko robí tak, že posiela do Luganska a Donecka humanitárne konvoje a nebráni svojim občanom, aby vstupovali do dobrovoľnej armády Luganskej a Doneckej ľudovej republiky. Ako sme sa dozvedeli z tlače, bojujú v nej aj Slováci. Ako dlho to tak vydrží, uvidíme. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

SVET

Pre deti vo svete bol rok 2016 zlý, jeden z najhorších

Na celom svete je ohrozených takmer pol miliardy detí.


Už ste čítali?