Ján Čarnogurský: Rok 1945 a obnovenie Československa - tézy

Autor: Ján Čarnogurský | 30.4.2015 o 16:43 | Karma článku: 7,05 | Prečítané:  2567x

Motto : Štáty stoja a padajú s ideami, na ktorých vznikli.  T.G. Masaryk                                   Príspevok na panelovej diskusii v Prahe dňa 29. apríla 2015 usporiadanej  organizátormi  Evropské hnutí v ČR, Nadace Železné opony, Nadace Jiřího z Poděbrad a Informační kancelář  Evropského parlamentu.                  

-ČSR : Česi a Slováci potrebovali v roku 1918 pri vzniku prečísliť Nemcov v Čechách a Maďarov na Slovensku nielen číselne, ale aj mocensky. Preto idea ich spojenia do jedného štátu zvíťazila. Nebola žiadna lepšia idea. Pre porovnanie v revolúcii 1848 štúrovci viac spolupracovali so Srbmi a Chorvátmi než s Čechmi. Idea československého národa bola argumentačným variantom, nie nevyhnutným. Projekt bol úspešný. Pomohlo účinkovanie československých légií v Rusku ako priaznivá zhoda okolností.

-Historické podmienky sa zmenili koncom 30 – tych rokov, ale projekt mal zotrvačnosť. Mobilizácia v máji 1938 bola na Slovensku rovnako úspešná ako v Čechách. Žiadne vyhýbanie sa nástupu do armády. HSĽS vyzvala na nástup do armády. Keď vláda ČSR prijala Mníchovskú dohodu, začal platiť princíp „zachráň sa kto môžeš (a ako môžeš)“. Podmienky záchrany pre Slovensko boli iné než pre Čechy. Pre Slovensko to bol osobitný štát, pre Čechy protektorát.

-Vojna zasiala medzi Čechov a Slovákov pocit existenčného ohrozenia v prípade nemeckého víťazstva. Medzi Čechov viac než medzi Slovákov. Preto pri skončení vojny sa obnovili štátotvorné podmienky ako pri skončení I. svetovej vojny. Obnovenie ČSR bolo najlepším, najjednoduchším a vyskúšaným variantom. Oproti stavu v roku 1918 mal dve dodatočné dimenzie. Víťazné veľmoci ho prijali, čiže takmer iný variant neprichádzal do úvahy. To ťažko chápali najmä Slováci – viď spor Milana Hodžu s Eduardom Benešom v emigrácii. Druhá dimenzia spočívala v tom, že Česko naozaj nemalo iný variant a pre Slovensko prichádzal do úvahy teoretický variant vstupu do ZSSR ako zväzová republika. O tom písal Gustáv husák v liste do Moskvy po vypuknutí Povstania.

-Zahraničnopolitické podmienky konca vojny a Slovensko. Slovensko sa potrebovalo dostať z Nemeckého tábora. Skupina politikov pripravovala prechod na druhú stranu v „rumunskom“ štýle. Armáda a skupina politikov by zosadili prezidenta a vládu, vyhlásili vojenskú diktatúru a previedli Slovensko do tábora Spojencov. Vojenským veliteľom prechodu mal byť generál slovenskej armády Augustín Malár, najrešpektovanejší slovenský dôstojník. Prezident Beneš z Londýna nedovolil „spojiť“ projekt budúceho SNP a projekt na čele s Malárom. SNP vojensky skrachovalo a gen. Malára Nemci zajali a neskôr v Berlíne popravili. Historik Ľubomír Lipták napísal, že keby Povstanie nebolo vojensky porazené, nová ČSR by vznikla na rovnoprávnejších základoch. Slovensko-český pomer bol znovu trvalým problémom. Slovenskí komunisti, keďže prehrali voľby v r. 1946 pomáhali víťazným českým komunistom odbúravať prvky slovenskej samosprávy.

-Základnú historickú dôležitosť pre ďalší vývoj mal odsun Nemcov. Rozhodla o ňom síce Postupimská konferencia, ale hlavnou politickou silou za jeho dôsledným uskutočnením bol Sovietsky zväz. Išlo o odsun Nemcov nielen z Československa, ale najmä z Poľska a aj z územia pripadnutého ZSSR (Kaliningrad, Východné Prusko). Zo západných štátov odsunuli minimálne počty Nemcov. Tým sa Československo, Poľsko, čiastočne Juhoslávia pripútali k ZSSR. Pre Slovensko nebol odsun Nemcov vážnym politickým problémom. Prezident Beneš zrejme chápal, že ČSR si nemôže dovoliť odpútať sa od ZSSR.  Prokop Drtina opísal prijatie u Beneša skupiny českých politikov po podaní demisie vo februári 1948, keď vysvitlo, že Jan Masaryk nepodal demisiu, vláda zostane uznášaniaschopná a Gottwald by ich demisiou získal. Žiadali Beneša, aby ich demisiu neprijal. Boli to všetko Benešovi politickí súputníci. Beneš ich prijal chladne, väčšinou mlčal a ich demisiu prijal. Tým priviedol komunistov k moci. Až po nástupe nových generácií, po vzostupe EÚ a rozpade ZSSR bolo možné prekročiť túto kapitolu. Pre porovnanie, v Poľsku nastal vzostup disidentov až keď Brandtova vláda vyhlásila novú východnú politiku a vzdala sa nároku na pôvodné nemecké východné územia. Juhoslávia je čiastočne iná kapitola.

-Geopolitické možnosti Slovenska sú skryté v jeho polohe na (východnom) okraji historicky západnej časti Európy. V dejinách to sem-tam presvitlo. Ján Kolár písal, aby sa Slováci/Slovania opreli o „mohutné to dubisko“, Rusko. Ľudovít Štúr napísal v diele „Slovanstvo a svet budúcnosti“, aby sa Slovensko stalo kniežatstvom v rámci Ruskej ríše, Gustáv Husák písal do Moskvy, že Slováci by dali prednosť postaveniu zväzovej republiky v rámci ZSSR než neautonómnemu postaveniu v rámci ČSR. Autormi sú významné postavy slovenských dejín. Sú to dôležité signály,  ak by prišlo v budúcnosti ku kríze súčasného medzinárodného usporiadania a vrátil by sa pocit existenčného ohrozenia.

-Ak by v budúcnosti došlo ku kríze súčasného medzinárodného usporiadania, pocit existenčného ohrozenia by sa mohol prejaviť aj v Čechách. Po tom, ako prebehol odsun Nemcov, by dlho nebol možný pre Česko návrat ku postaveniu „prvého kurfürsta“ v rámci Nemeckom dominovanej Strednej Európy. V takom prípade by bolo Slovensko geopolitickým zázemím Česka.

Praha, apríl 2015.   

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

SVET

Pre deti vo svete bol rok 2016 zlý, jeden z najhorších

Na celom svete je ohrozených takmer pol miliardy detí.


Už ste čítali?