Návšteva Číny.

Autor: Ján Čarnogurský | 12.8.2015 o 21:31 | (upravené 12.8.2015 o 22:04) Karma článku: 7,01 | Prečítané:  1829x

Koncom júla 2015 som na pozvanie partnerov z čínskej strany navštívil juhovýchodnú provinciu Číny – Guizhou. 

Počas návštevy sme hovorili o slovenských a európskych skúsenostiach pri riadení a výstavbe mesta, budovaní zdravotníctva, budovaní vysokého školstva. Čínski hostitelia boli nadmieru ústretoví a vo všetkých troch oblastiach sme mali maximálne kompetentných čínskych partnerov. V meste Xyingyi ( 600 000 obyvateľov ) sme mali možnosť hovoriť o problémoch výstavby tohto mesta, na vysokej škola sme sa stretli s akademickou obcou a členka našej delegácie mohla klásť kvalifikované otázky lekárom v nemocnici tradičnej čínskej medicíny. Navštívili sme aj prírodné krásy tejto krásnej provincie.

Ale hlavný význam návštevy pre nás spočíval v tom, že sme mohli „ohmatať“ a vidieť Čínu letiacu hore, Čínu o ktorej sa vo svete toľko hovorí. Pripomeniem, že čínske dejiny majú 5000 rokov a s výnimkou posledných asi 250 rokov Čína patrila medzi najrozvinutejšie krajiny sveta. Čínsky cisár sa pokladal za podnebeského vládcu nad ktorým boli už len nebesia. Až priemyselnú revolúciu Čína nezachytila a to ju stálo dve storočia príkoria a krvi. Zdá sa, že dnes je Čína za tým. V minulom roku (2014) Čína predbehla  USA v súhrnnom HDP a stala sa najväčšou ekonomikou sveta. Návštevník Číny to vidí rozmenené na drobné. Jazdí po dokonalých diaľniciach, ktorých má Čína 50 000 km, najviac na svete po USA, alebo sa vezie v rýchlovlaku o rýchlosti 300 km/hod. Takýchto tratí má Čína 9 300 km. Čína má svojich kozmonautov, ambiciózne plány prenikania do vesmíru, špičkový rozvoj IT. No a má vodíkovú bombu. Číne sa vracia predošlé sebavedomie, ale nie je to arogantné sebavedomie. Keď som si už po návrate domov vypočul, že Pekingu pridelili zimné olympijské hry 2022, nebol som vôbec prekvapený. Považujem to za logické rozhodnutie Medzinárodného olympijského výboru.

Medzinárodná stratégia.

Čína bola tradične poľnohospodárskou krajinou a kľúčovou spoločenskou vrstvou boli roľníci. To ovplyvnilo aj povahu čínskych dejín. Čína nebola agresívnou krajinou a v jej dejinách nie sú známe väčšie agresívne vojny. Námorný útok na Japonsko plánovali Mongoli ako vládcovia Číny. Znemožnil ho víchor kamikadze v 13. storočí. Dokonca aj najväčšia vojenská stavba, Veľký čínsky múr, je obrannou stavbou, nie útočnou. Ale výdrž Číňanov je obrovská. Ich mierovému rozširovaniu sa cestou obchodu a námezdnej práce sa ťažko odoláva. V dobe nadvlády Západu to nestačilo. Celý svet pozná pojem ópiové vojny. Boli tri, 1839 – 1842, 1856 – 1857 , 1859 – 1860 . Pod heslom slobody obchodu a slobody súkromného vlastníctva (!) vtedy Veľká Británia nanútila Číne, že musí prijímať ópium ako platobný prostriedok za žiadané tovary z Číny – hodváb, keramiku a iné. Keď sa tomu Čína bránila, anglické a francúzske námorné lode rozstrieľali Kanton, európske, ale potom aj ruské vojská obsadzovali čínske územie. Letný palác cisárovnej Ci Xi na okraji Pekingu je stavebným skvostom, ktorý dnes navštevuje 50 000 návštevníkov denne. Západné armády ho v priebehu ópiových vojen vypálili. Zakázané mesto v Pekingu, sídlo čínskych cisárov, síce nevypálili, ale vylúpili z neho všetko zlato, drahokamy a cenné predmety. Ópium, neskôr heroín, ničil celé generácie Číňanov. Toto všetko sa robilo Číne pod heslom ochrany ľudských práv, súkromného vlastníctva a voľného obchodu. Po tretej ópiovej vojne Čína musela súhlasiť s prenájmom Hongkongu Veľkej Británii na 99 rokov. Ópiové vojny tak vyčerpali Činu, že ešte dlho nemohla vzdorovať agresorom, najmä v 20. storočí Japonsku. Mao Cetungova vláda bola krutá, ale po nej si už na Čínu nikto netrúfol. Nedivme sa preto, že na námestí  Tchien-an-men je stále veľký portrét Mao Cetunga a Komunistická strana Číny má stále vedúce postavenie. Po všetkom, čo Západ urobil Číne, aspoň 100 rokov musí byť Západ ticho s akýmikoľvek výčitkami na jej adresu.

Odkaz vlastných dejín hovorí Číne, že vie zarábať peniaze, ale na vedenie vojny sú iné národy lepšie, napríklad Rusi. Tentoraz USA Číne nahrali. Asi pred 10 – timi rokmi Zbigniew Brzezinski vyzýval Ameriku, aby uzavrela spojenectvo s Čínou proti Rusku. Americká politika však vohnala Čínu a Rusko do vzájomného spojenectva. Je to spojenectvo skôr rozumu ako srdca, ale existuje. Čína a Rusko založili najskôr Šanghajskú organizáciu spolupráce, pôvodné určenú len na hospodársku spoluprácu, ale časom sa z nej stáva čoraz viac základ pre širšiu politickú spoluprácu. Združenie BRICS – Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika – združuje krajiny s najrýchlejším hospodárskym rozvojom. Tieto krajiny majú spolu 40 % obyvateľstva Zeme. Šanghajská organizácia spolupráce rozširuje vo svete mier, nie ako západná politika rozširujúca vojnu. Do ŠOS vstúpili India a Pakistan, ktoré viedli proti sebe vojnu, Vietnam a Čína, ktoré taktiež viedli proti sebe vojnu. Stabilitu ŠOS zabezpečujú bilióny čínskych amerických dolárov a tisícky ruských jadrových hlavíc. Okolo ŠOS sa vytvára nový svetový poriadok. Už to nebude západný poriadok. Momentálne je na programe vytlačenie amerického dolára z postavenia jedinej svetovej rezervnej meny. Blok okolo Číny a Ruska vytvoril Ázijskú rozvojovú banku, ktorá bude konkurovať Medzinárodnému menovému fondu a Svetovej banke. Pri doterajšom hospodárskom vzostupe krajín ŠOS a BRICS sa im to môže podariť.

Ľudské práva.

V roku 1949 Mao Cetungova komunistická armáda obkľúčila Peking. Aj by bola mohla obsadiť celé mesto, ale z nejakých dôvodov stála na okraji a nastoľovala svoj poriadok. Zatýkali v meste prostitútky a na okraji mesta ich popravovali. Toto dejstvo akoby odrážalo rozdiel medzi západným a východným poňatím ľudských práv. Čínske a západné dejiny sa od základu odlišujú. Odrazilo sa to aj na vnímaní ľudských práv. Môžeme byť presvedčení, že naša koncepcia ľudských práv je najlepšia a pomohla Európe dostať sa na vedúce postavenie vo svete. Ale po tom všetkom, čo Európa urobila Číne, môžeme si hovoriť medzi sebou, ale len medzi sebou, že čínsku politiku ľudských práv nepovažujeme za dobrú. Nemôžeme však žiadať od Číny, aby svoju zmenila. Môžeme sa snažiť pomôcť jednotlivým väzňom svedomia. Nemôžeme však od Číny žiadať celkovú zmenu jej politiky v tejto oblasti. Keď som ako minister spravodlivosti mal navštíviť Čínu v roku 2002, nechal som na základe internetu vypracovať zoznam 10 – tich zatknutých čínskych kresťanov. Požiadal som čínskych zástupcov, aby mi umožnili navštíviť ktoréhokoľvek z nich vo väzení. Nakoniec mi to neumožnili, ale ukázali mi vzorové väzenie v Pekingu. Môžeme si hovoriť , že politika jedného dieťaťa, ktorú uplatňujú v Číne už asi 30 rokov nie je dobrá. Teraz to už začína vidieť aj Čína. Práve preto Číňania majú už niekoľko rokov možnosť požiadať úrady o „právo“ porodiť ďalšie dieťa. Vraj panuje v Číne prekvapenie, že až tak veľa manželských párov o také právo nepožiadalo. Zvykli si už na pohodlnejší život s jedným dieťaťom. Rovnako smutné je odstraňovanie krížov v niektorých provinciách. Považujem to za zlú politiku, ale neodvážil by som sa povedať to Číňanom vzhľadom na krivdy, ktoré sme my, Západ, Číne urobili. Dokonca Vatikán pristúpil na určitý kompromis s Čínou. Menoval za biskupa v Číne kňaza s členstvom v akejsi čínskej Pacem in terris a v inom biskupstve kňaza, ktorý v tejto organizácii nebol . Čína aj Vatikán takéto riešenie rešpektujú.

Nová hodvábna cesta.

Čínsky hodváb, perly, keramika, neskôr papier, pušný prach a ďalšie tovary vyvinuli v Číne a do Európy sa dostávali na karavánach, na plachetniciach, do Číny išlo zlato, drahokamy, zbrane. Takáto obchodná cesta z Východu na Západ a zo Západu na Východ dostala už koncom staroveku názov hodvábna cesta. V 13. storočí po nej prešiel benátsky obchodník a cestovateľ Marco Polo. Bola to najväčšia obchodná cesta v dejinách. Tohto historického názvu sa chytila súčasná Čína. Prezident Si tin – pchin oznámil začiatkom tohto roku novú stratégiu Číny vybudovať moderné dopravné trasy cez celú Čínu, Kazachstan, do Moskvy, Minska, Varšavy, Berlína a ďalej až do Madridu. Trasa dostala názov nová hodvábna cesta. Bude mať aj obdobu po mori opäť z východnej Číny, cez Indický oceán a Arabské more, jedna časť cez Suez do Stredozemného mora, iná vetva cez Indický oceán až do Kapského mesta na juhu Afriky. Železničná časť by merala asi 13 000 km, námorná ešte viac. Pozemná trasa zariadi najrýchlejšiu dopravu takmer cez celú Áziu a Európu. Nová hodvábna cesta spojí ekonomiku Ázie aj Európy. Cez Sibír pôjde paralelne s ňou ruská Transibírska železnica a Bajkalsko – amurská železnica. Čína vyčlenila na budovanie tejto trasy zatiaľ 40 mld amerických dolárov. Počíta sa nielen s výstavbou modernej železnice, ale aj s rozvojom miest, priemyslu či turistiky pozdĺž celej trasy. Peniaze na výstavbu bude Čína poskytovať cez Ázijskú investičnú banku, nedávno vytvorenú krajinami BRICS. Bude to priama konkurencia Svetovej banke. Projekt Novej hodvábnej cesty je fakticky konkurencia amerického projektu TTIT, o ktorom teraz rokuje Európsky parlament a ktorý sa snažia Spojené štáty vnútiť EÚ. Rozdiel medzi Novou hodvábnou cestou a projektom TTIT spočíva v tom, že Nová hodvábna cesta znamená budovanie vecnej ekonomiky (železnica, priemyselné podniky, mestá, rozvoj turistických zariadení), kým projekt TTIT znamená odstraňovanie právnych bariér medzi USA a EÚ, ale žiadny rozvoj vecnej ekonomiky. Nová hodvábna cesta priblíži Európe bohatstvá Ázie a Ázii technologickú vyspelosť západnej Európy. Nová hodvábna cesta vytvorí ekonomické podmienky pre rozvoj širokého územia okolo. Tak širokého, že by mohlo zasiahnuť od Varšavy až po Slovensko, ak už nevieme pritiahnuť vedľajšiu trasu až k nám. Je čudné, že v slovenských médiách sa o Novej hodvábnej ceste nehovorí a píše veľmi málo. Napriek tomu, že už len Čína vyčlenila na tento projekt 40 mld US dolárov.

Wang Huning

Čínski partneri ma upozornili pri našich rozhovoroch na meno nádejnej osoby v čínskej politike. Volá sa Wang Huning, ročník 1955. Vyštudoval v Číne francúzštinu, potom študoval na vysokých školách v USA. Bol dekanom právnickej fakulty na univerzite v Šanghaji. Od roku 2002 až do súčasnosti je riaditeľom Politického výskumného centra Ústredného výboru Komunistickej strany Číny. Je členom ÚV KSČ, je poradcom súčasného čínskeho prezidenta Si tinpchinga ako aj predchádzajúcich dvoch čínskych prezidentov. To sa vraj v Číne ešte nestalo, aby niekto bol poradcom troch za sebou idúcich prezidentov. Pohybuje sa skôr v úzadí, ale sprevádza čínskeho prezidenta na jeho zahraničných cestách. Keď som si dal jeho meno do googlu, vyhodilo mi o ňom viaceré články v amerických novinách. Začiatkom 90 – tych rokov napísal knihu Amerika proti Amerike, akýsi rozbor americkej politiky. Asi bude dobré uložiť si do pamäti meno Wang Huning.

Určite bude dobré prestať na Čínu mechanicky uplatňovať odkaz našich úplne iných dejín. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

SVET

Pre deti vo svete bol rok 2016 zlý, jeden z najhorších

Na celom svete je ohrozených takmer pol miliardy detí.


Už ste čítali?