Nebudem sa zaoberať detailmi, pretože zákon ešte nie je schválený, ale v princípe je to dobrý pokus. Súčasný mechanizmus volieb núti politické strany aj jednotlivých kandidátov vynakladať na volebnú kampaň čoraz viac peňazí. Reklama v novinách, v televíziách, v rozhlase, billboardy, to všetko stojí peniaze a úspech vo voľbách do určitej miery závisí aj od kvantity mediálnych prostriedkov útočiacich na voliča. Je správne, ak sa štát pokúša tieto výdavky obmedziť. Obmedzenie je pre všetky strany a pre všetkých kandidátov rovnaké a z tohto hľadiska nenarušuje demokratický charakter volieb. Chcel by som však pripomenúť, že taký pokus tu už bol a neskončil sa veľmi úspešne.
Práve autor tohto textu navrhol v dobe Moravčíkovej vlády v roku 1994 zákon o obmedzení výdavkov politických strán a hnutí na propagáciu pred voľbami. Pripomínam, že prezidenta vtedy volil parlament, takže nebolo potrebné rozšíriť zákon aj na prezidentské voľby. Zákon bol prijatý pod číslom 239/1994 Z. z. a zavádzal celkovú hranicu 12 miliónov Sk vrátane DPH; do tejto výšky strana alebo hnutie mohli vynaložiť výdavky na voľby. Dodržanie zákona kontrolovalo ministerstvo financií na základe výkazov strán o výdavkoch, ktoré musela strana predložiť do 30 dní od uskutočnenia volieb. Zákon bol novelizovaný v roku 2001 zákonom číslo 115/2001 Z. z. Novelizácia ponechávala hornú hranicu výdavkov 12 miliónov Sk, ale upresňovala niektoré druhy výdavkov, ktoré do tejto hranice spadali. Skúsenosť bola však taká, že ani prvý zákon ani jeho novelizácia nezaviedli reálne obmedzenie volebných výdavkov.
Je pravda, že zákony mali mnohé medzery, ktoré súčasný návrh zákona už pokrýva. Kontrola výkazov strán o výdavkoch na volebnú kampaň viedla k silnému podozreniu, že strany vynaložili na kampaň viac peňazí, a tie vo výkaze neuviedli. Všetky pochybnosti o účinnosti zákona o obmedzení výdavkov na volebnú kampaň viedli k tomu, že nový zákon 85/2005 Z. z. o politických stranách akékoľvek obmedzenie výdavkov na predvolebnú kampaň zrušil.
Nový zákon o obmedzení výdavkov na volebné kampane by mal vychádzať zo skúseností z predchádzajúcich zákonov a spolu s verejnosťou by sme si mali zachovať zdravú skepsu. To však nič nemení na skutočnosti, že aj druhý pokus o obmedzenie výdavkov na volebnú kampaň je lepší, ako žiadny pokus.
