21. august

Autor: Ján Čarnogurský | 21.8.2013 o 15:00 | Karma článku: 9,54 | Prečítané:  2318x

Opäť tu máme výročie okupácie bývalého Československa armádami Varšavskej zmluvy. Začala sa 20. augusta 1968, ale všetkým žijúcim generáciám onej udalosti stačí označenie 21. august. Vieme, o čo ide.

My, ktorí sme to zažili, máme na 21. august 1968 aj osobné spomienky. Mňa zastihol na vojenskom cvičení na Šumave v rámci vojenskej prípravy Karlovej univerzity v Prahe. Nad kasárňami začal krúžiť vrtuľník, obkolesili nás tanky a transportéry, ale dnu do kasární nevtiahli. Ak by vtiahli do kasární, skončilo by to pre nás veľmi zle. Boli sme tam stovky študentov iba s cvičnými zbraňami. Okolo obeda nás naši dôstojníci rozpustili domov. Nepravidelnou verejnou dopravou sme sa dostali najskôr do Prahy a ja neskôr do Bratislavy. V Prahe už boli vyznačené na uliciach miesta, kde okupačné vojská zastrelili ľudí. V Bratislave na stĺpoch Komenského univerzity boli vyškrabané mená obetí, ktoré tam zabili. Potom nasledovala normalizácia, 20 rokov neslobody, Sviečková demonštrácia, november 1989 a vyše 20 rokov slobody. Zostáva a zostane úcta pred padlými. Zostáva a zostane úcta pred zomknutosťou ľudí zoči – voči tankom. Ľudia sa vtedy ukázali lepšími politikmi ako vtedajšie komunistické vedenie.

Politika, ktorú potlačili tanky Varšavskej zmluvy, umožňovala snívať o slobode. To bola jej najväčšia prednosť. Nič iné z tzv. Pražského jara nezostalo. Bývalé Československo opustilo 100 000 ľudí, z toho zo Slovenska 30 000 a z nich sa iba málo vrátilo do vlasti. Zahraničie nás v roku 1968 vôbec účinne nepodporilo. Jediným smutným zadosťučinením zostáva, že všetky režimy, ktoré sa zúčastnili na úvodnej okupácii neskôr padli. V dnešnom Rusku je komunistická strana v opozícii proti Putinovi. Zostáva ešte poučenie. Musíme byť vnútorne jednotní, aby sme boli silní a čo najviac sme sa dokázali brániť. Medzinárodne musíme byť realistickí, aby sme sa v žiadnych zákrutách dejín neocitli sami.

Začiatkom augusta 1989 sme vtedajší disidenti vyzvali na kladenie vencov na miestach, kde zastrelili našich ľudí. Nasledovalo zatknutie Bratislavskej pätky a táto výzva bola jedným z bodov obvinení proti nám. Ale dopadlo to dobre, režim padol a dostali sme amnestiu.

Politika v roku 1968 umožňovala snívať o slobode. Snov akosi ubúda. Skúsme využiť spomienku na 21. august 1968 ako inšpiráciu na prinavrátenie zomknutosti ľudí a snov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TECH

Miliardy ľudí čoskoro zažijú nevídanú klímu

Klimatická zmena prebieha nad zemou rýchlejšie ako nad oceánmi. Takmer polovica dnes žijúcich ľudí zažije podnebie aké nepoznáme

EKONOMIKA

Daniari pripravili na Remetu trestné oznámenie, na políciu neodišlo

Firma buduje tunel za 410 miliónov eur.

ŠPORT

Slovenka dvakrát zdolala olympijskú víťazku. Pár hodín po maturite

Podmaníková vraj favoritku rozplakala.


Už ste čítali?