Otvorený list pro-liferom

Autor: Ján Čarnogurský | 8.3.2014 o 19:07 | (upravené 8.3.2014 o 19:16) Karma článku: 15,02 | Prečítané:  4081x

Dovoľte mi úvodom, aby som vás všetkých čo najsrdečnejšie pozdravil. Obraciam sa na vás ako prezidentský kandidát v nastávajúcich prezidentských voľbách. Obraciam sa na vás s naliehavou žiadosťou o vašu podporu. Konám tak preto, lebo zápasu o ochranu života a rodiny som venoval počas uplynulých tridsiatich rokov veľkú časť svojho snaženia. Nebýva mojím zvykom  vypočítavať všetko, čo som v tejto oblasti urobil. Tentoraz však urobím výnimku, lebo situácia v zápase za kultúru života je dramatická a prezidentské voľby sú okrem iného i významným medzníkom v tomto zápase.

Keď som bol v rokoch 1991-1992 predsedom vlády Slovenskej republiky, moja vláda urobila to, čo neurobila žiadna slovenská vláda ani predtým a ani potom. Minister zdravotníctva Alojz Rakús z KDH, ktoré som založil, pripravil zákon o ochrane života a moja vláda ho schválila a predložila na rokovanie slovenského parlamentu. I keď parlament návrh mojej vlády neschválil, dali sme ním najavo, že v zápase za ochranu života máme jasný názor, od ktorého nemienime ustúpiť. Ako predseda vlády som tak konal napriek tomu, že sme pre náš postoj museli čeliť pred voľbami v roku 1992 bezpočetným útokom.

Milí priatelia,

Nielen nedávne správy ako „Estrella" či „Lunáček", ale mnohé iné správy Európskeho parlamentu za dlhé roky ukazovali, že zápas za život a rodinu má globálny, medzinárodný rozmer. Na jednej strane bol pre Slovensko vstup do EÚ nevyhnutnosťou, aby naša krajina neostala medzinárodne izolovaná, na strane druhej aj z EÚ na Slovensko prenikala a preniká kultúra nepriateľská voči našim najlepším kultúrnym a etickým tradíciám. Preto som sa už pred takmer dvadsiatimi rokmi snažil o to, aby slovenské i európske kresťanské politické zoskupenia boli na to pripravené. V roku 1995 som začal medzi európskymi kresťanskými stranami presadzovať princíp, že členské krajiny EÚ majú byť  zvrchované v kultúrno-etických otázkach ako ochrana života a rodiny, a že EÚ im do týchto vecí nemá zasahovať. Tento princíp schválila Národná rada Slovenskej republiky 30. januára 2002 v podobe „Deklarácie NR SR o zvrchovanosti členských štátov EÚ v kultúrno-etických otázkach". Podobnú deklaráciu, inšpirovanú našou slovenskou, schválil o rok i poľský Sejm. Deklarácia umožnila v roku 2004 slovenským ministrom spravodlivosti a vnútra zablokovať v Rade ministrov EÚ návrh na vzájomné uznávanie registrovaných partnerstiev párov rovnakého pohlavia štátmi EÚ. V tejto súvislosti pripomínam, že ako prezident by som sa postavil proti snahám o presadenie zákona o registrovanom partnerstve a nepodpísal by som ho. Tento môj postoj je známy, dlhodobý a nemenný.

Milí priatelia,

viem i to, aký veľký boj sa v dnešnom svete vedie o výhradu vo svedomí. Je to boj o to, aby ľudia, ctiaci si život a rodinu, neboli nútení vo svojom povolaní ísť proti týmto hodnotám pod hrozbou straty živobytia. Sám som bol súčasťou tohto zápasu. V roku 1986 som bol právnym zástupcom utajenej rehoľníčky Jozefíny Kuklišovej, ktorá ako zdravotná sestra odmietla vykonať úkony spojené s vykonaním umelého potratu. Po mojom odchode z aktívnej politiky som v rokoch 2004-2005 ako advokát zastupoval MUDr. Petra Lukča, ktorý ako lekár odmietol príkaz nadriadeného podať pacientke liek, ktorý by u nej vyvolal potrat.

Vážení priatelia,

prezident republiky zastupuje krajinu na medzinárodnej scéne. I vy dobre viete, že najväčší zápas o život a rodinu sa vedie v globalizovanom svete na úrovni nadnárodných organizácií. Tohto roku uplynie dvadsať rokov od konania Konferencie OSN o populácii a rozvoji v Káhire. Ako predseda KDH som dbal na to, aby delegácia Slovenskej republiky, na zloženie ktorej malo KDH vďaka účasti vo vtedajšej vláde zásadný vplyv, čelila všetkým snahám o presadenie „práva na potrat" do medzinárodných dokumentov. Náš postoj vyvolal prejavy uznania zo strany Svätej stolice. A opäť som nehľadel na to, že náš postoj môže poškodiť KDH v parlamentných voľbách 1994, ktoré sa konali niekoľko týždňov po káhirskej konferencii.

Milí priatelia,

Všetko toto som robil rád, pretože šlo o správnu vec zásadného významu. Ani sa nesťažujem, že som bol preto desiatky rokov terčom najrôznejších intenzívnych útokov, o ktorých vám ani nemusím zoširoka rozprávať. Píšem o tomto všetkom preto, aby som vás uistil, že tak ako som v minulosti bránil naše spoločné hodnoty, tak by som postupoval aj ako prezident republiky. Chcem sa vám teraz i  poďakovať za všetku vašu prácu, ktorú ste počas mnohých rokov na poli ochrany života a rodiny vykonali. Za všetko, čo sme robili spolu.

Ak majú byť naše snahy v budúcnosti korunované úspechom, potom musíme byť vzájomne solidárni. Teraz je ten čas na prejavenie solidarity.

V tejto chvíli vás prosím o vašu podporu pre moju kandidatúru na funkciu prezidenta Slovenskej republiky.

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficovi nestačila porážka Danka, potreboval ho úplne zosmiešniť

Čo by Fico nesmel urobiť, ak by postupoval podľa ústavy.

KOMENTÁRE

Keď je prezident Zeman bojovníkom za pravdu

Najnovšie ocenenie je mnohým Čechom na smiech.


Už ste čítali?