reklama

Krym patrí Rusku

V týchto dňoch obyvatelia Krymu v referende odhlasovali pripojenie sa Krymu k Ruskej federácii. Navrátili tak Rusku jeho historické územie. Nebudem zachádzať do dávnejších dejín.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (103)

Ruská armáda vybojovala Krym od Turkov v roku 1774. Okrem iného ukončila nájazdy krymských Tatárov na ruské a ukrajinské územie, dokonca až do Uhorska, na lov otrokov. V roku 1783 cárovná Katarína II. formálne začlenila Krym do Ruskej ríše. Za udržanie Krymu však museli Rusi ešte preliať hektolitre krvi. Bránili ho v krymskej vojne proti Turkom a západným mocnostiam v rokoch 1853 – 1856. Bránili ho proti Nemcom v II. svetovej vojne. Každá obrana Krymu stála Rusov státisíce životov vojakov. V roku 1954 bláznivý generálny tajomník Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Nikita Chruščov daroval Krym Ukrajine. Vtedy to bol len administratívny presun a okrem obyvateľov Krymu nikto presunu nevenoval väčšiu pozornosť. Chruščovovo darovanie Krymu nadobudlo veľký význam po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991. Krym, kde väčšinu tvoria Rusi, sa odrazu stal súčasťou iného štátu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ale tak jednoduché to zas nebolo. V blogu „Krym nie je Kosovo“ (SME 12. 3. 2014) sa píše, že v roku 1991 sa obnovila krymská autonómia, Krym dostal právo rozhodnúť o svojom osude, avšak prihlásil sa k zotrvaniu v rámci Ukrajiny a tým v dobe rozpadu federácie stratil právo na samostatnosť a dnes je podľa práva štandardnou autonómnou jednotkou Ukrajiny. To jednoducho nie je pravda. 20. januára 1991 bolo na Kryme referendum o obnovení Krymskej autonómnej republiky ako subjektu Sovietskeho zväzu a samostatného účastníka zväzovej zmluvy. Bolo to vôbec prvé referendum v ZSSR. 93 % voličov hlasovalo za takéto usporiadanie. Rok 1991 bol na území bývalého ZSSR rokom referend. 17. 3. 1991 bolo v celom vtedajšom Sovietskom zväze referendum o zachovaní ZSSR. Väčšina hlasovala za zachovanie, na Ukrajine 70 % voličov. Tým sa spomalilo právne a organizačné rozpracovanie referenda o obnovení Krymskej autonómnej republiky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V auguste 1991 bol v Moskve puč proti Gorbačovovi. Jeho výsledkom bol rozpad Sovietskeho zväzu. Platne zvolený krymský parlament prijal 4. septembra 1991 Deklaráciu o štátnej suverenite Krymu. 1. decembra 1991 bolo opäť v celej Ukrajine referendum o samostatnosti Ukrajiny. 90 % voličov hlasovalo za samostatnosť Ukrajiny a na Kryme 54 % voličov, čiže tiež väčšina. V referende však bola otázka iba o samostatnosti Ukrajiny, nie otázka o samostatnosti Krymu. Koniec – koncov, túto otázku už vyriešila Deklarácia zo 4. septembra. Čiže niet žiadneho rozhodnutia obyvateľov Krymu, ktorým by sa vzdávali svojho nároku na samostatnosť. Naopak, keby sa bolo dokončilo rozpracovanie výsledkov referenda z 20. januára 1991 o Krymskej autonómnej republike ako subjekte Sovietskeho zväzu, Krym by prestal byť súčasťou Ukrajiny a stal by sa ďalšou zväzovou republikou Sovietskeho zväzu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Januárové referendum na Kryme z roku 1991 a septembrová deklarácia krymského parlamentu taktiež z roku 1991 o štátnej suverenite Krymu hovoria naopak o vôli Krymu k suverenite, a to ako obyvateľov tak aj podľa vtedajšieho práva zvoleného parlamentu. Dňa 6. mája 1992 krymský parlament prijal Ústavu Krymu zodpovedajúcu výsledkom referenda z 20. januára 1991. Podľa Ústavy Krym bol nezávislým štátom v štruktúre Ukrajiny. Ukrajinský parlament Ústavu Krymu v roku 1995 zrušil a ponechal Krym len ako autonómnu republiku v rámci Ukrajiny. Keď preskočíme o 22 rokov ďalej, krymský parlament mal legitimitu vyhlásiť referendum na 16. marca t.r. s otázkou, či obyvatelia Krymu sa chcú pripojiť k Ruskej federácii alebo chcú zostať v rámci Ukrajinskej republiky. Suverénny štát – a Krym sa za taký vyhlásil už v roku 1991 – má právo rozhodovať suverénne o svojom osude. Súčasný Krym napĺňa aj iné ustanovenia medzinárodného práva. Na Kryme slobodne žijú národnostné menšiny. Najväčšiu menšinu tvoria Ukrajinci a krymskí Tatári. Nie je zatiaľ známe žiadne potláčanie práv týchto menšín.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Úplne inak je to s Kosovom. Kosovo malo pôvodne autonómny štatút v rámci Juhoslávie, ale prezident Miloševič tento štatút zrušil v roku 1974. Nuž, Miloševič bol aký bol, teraz posudzujem iba formálne znaky právneho postavenia Kosova. Na začiatku bombardovania Juhoslávie v roku 1999 Kosovo bolo formálne organickou súčasťou Srbska. Treba poznamenať, že bombardovanie sa začalo na základe tvrdenia, že v obci Račak juhoslovanská armáda povraždila civilistov. Neskôr túto okolnosť spochybnila samotná západná tlač. Škoda, že Slobodan Miloševič zomrel v haagskom väzení ešte pred dokazovaním tohto bodu pred súdom. Nevedno, ako by dokazovanie bolo dopadlo. Práve preto, že Kosovo bolo na začiatku bombardovania súčasťou Juhoslávie resp. Srbska, rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN čís. 1244, ktorá ukončila bombardovanie, obsahuje výslovnú zmienku, že Kosovo je súčasťou Juhoslávie resp. Srbska. V roku 2008 Kosovo potom vyhlásilo samostatnosť bez akejkoľvek právnej legitimity a Západ samostatnosť Kosova poväčšine uznal. Samostatnosť Krymu a jeho slobodné rozhodnutie o vstupe do Ruskej federácie teraz nechce uznať. Z Kosova navyše vyhnali viac než 200 tisíc Srbov, Rómov a iné národnosti, ktoré sa doteraz nemôžu vrátiť do svojich domovov. Z Krymu nemusel nikto utekať.

Posledné referendum na Kryme a podpísanie zmluvy s Ruskom o vstupe do Ruskej federácie sa stali na Kryme ľudovým sviatkom. Po 60 - tich rokoch sa napravila krivda, ktorú spôsobil bláznivý komunistický funkcionár. Veď predstavme si, keby sa niečo také stalo u nás. Keby bol Gustáv Husák daroval Moravu Slovensku alebo naopak Záhorie Česku. Boli by sme to prijali aj po novembri 1989?

Ako argument proti Krymu sa uvádza, že krymský parlament schválil novú vládu súčasného premiéra Sergeja Aksionova za prítomnosti cudzích vojakov v parlamente. Ale veď to isté sa stalo v Kyjeve. Súčasnú vládu Arsenija Jaceňjuka schválil ukrajinský parlament, keď tam boli ozbrojenci z Majdanu. Hovorili o tom poslanci Strany regiónov aj prezident Janukovič, ktorého zosadili taktiež za prítomnosti ozbrojencov v parlamente alebo okolo parlamentu a pri porušení ukrajinskej ústavy. V Kyjeve to platí a v Simferopoľe to neplatí ?

Krym sa vrátil do Ruska, pretože na to dlho čakal.

Ľudia Krymu sa tešia a my sa môžeme tešiť s nimi.

Ján Čarnogurský

Ján Čarnogurský

Bloger 
  • Počet článkov:  46
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Advokát, disident, bývalý predseda vlády SR a minister spravodlivosti. Zakladateľ Kresťanskodemokratického hnutia. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáDomáca politikaZahraničná politika

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu